ਗੁਰਦੇ ਪੱਥਰ ਦੀ ਬਿਮਾਰੀ

ਵਿਕੀਪੀਡੀਆ, ਇੱਕ ਅਜ਼ਾਦ ਗਿਆਨਕੋਸ਼ ਤੋਂ


Kidney stone disease
ਸਮਾਨਾਰਥੀ ਸ਼ਬਦUrolithiasis, kidney stone, renal calculus, nephrolith, kidney stone disease,[1]
A color photograph of a kidney stone, 8 millimetres in length.
A kidney stone, 8 millimeters (0.3 in) in diameter
ਵਿਸ਼ਸਤਾUrology, nephrology
ਲੱਛਣSevere pain in the lower back or abdomen, blood in the urine, vomiting, nausea[2]
ਕਾਰਨGenetic and environmental factors[2]
ਜਾਂਚ ਕਰਨ ਦਾ ਤਰੀਕਾBased on symptoms, urine testing, medical imaging[2]
ਸਮਾਨ ਸਥਿਤੀਅਾਂAbdominal aortic aneurysm, diverticulitis, appendicitis, pyelonephritis[3]
ਬਚਾਅDrinking fluids such that more than two liters of urine are produced per day[4]
ਇਲਾਜPain medication, extracorporeal shock wave lithotripsy, ureteroscopy, percutaneous nephrolithotomy[2]
ਅਵਿਰਤੀ22.1 million (2015)[5]
ਮੌਤਾਂ16,100 (2015)[6]

ਕਿਡਨੀ ਪੱਥਰ ਦੀ ਬਿਮਾਰੀ, ਜਿਸ ਨੂੰ ਯੂਰੋਲੀਥੀਆਸਿਸ ਵੀ ਕਿਹਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ, ਉਹ ਉਦੋਂ ਹੁੰਦਾ ਹੈ ਜਦੋਂ ਮੂਤਰ ਦੇ ਟ੍ਰੈਕਟ ਵਿੱਚ ਪਦਾਰਥ ਦਾ ਇੱਕ ਠੋਸ ਟੁਕੜਾ (ਕਿਡਨੀ ਸਟੋਨ) ਵਿਕਸਤ ਹੁੰਦਾ ਹੈ | ਗੁਰਦੇ ਪੱਥਰ ਆਮ ਤੌਰ 'ਚ ਬਣਦੇ ਹਨ ਗੁਰਦੇ ਅਤੇ ਪਿਸ਼ਾਬ ਸਟਰੀਮ ਵਿੱਚ ਸਰੀਰ ਨੂੰ ਛੱਡ ਦਿੰਦੇ ਹਨ | ਇੱਕ ਛੋਟਾ ਜਿਹਾ ਪੱਥਰ ਲੱਛਣਾਂ ਦੇ ਕਾਰਨ ਬਗੈਰ ਲੰਘ ਸਕਦਾ ਹੈ | ਜੇ ਇੱਕ ਪੱਥਰ ਵੱਧ ਕੇ 5 millimeters (0.2 in), ਇਹ ਗਰੱਭਾਸ਼ਯ ਦੇ ਰੁਕਾਵਟ ਦਾ ਕਾਰਨ ਬਣ ਸਕਦੀ ਹੈ | ਨਤੀਜੇ ਵਜੋਂ ਹੇਠਲੇ ਦੇ ਪਿਛਲੇ ਹਿੱਸੇ ਜਾਂ ਪੇਟ ਵਿੱਚ ਭਾਰੀ ਦਰਦ ਹੁੰਦਾ ਹੈ |[7] ਇੱਕ ਪੱਥਰ ਦੇ ਨਤੀਜੇ ਵਜੋਂ ਪਿਸ਼ਾਬ, ਉਲਟੀਆਂ, ਜਾਂ ਦਰਦਨਾਕ ਪਿਸ਼ਾਬ ਵਿੱਚ ਖੂਨ ਆ ਸਕਦਾ ਹੈ |[2] ਲਗਭਗ ਅੱਧੇ ਲੋਕ ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਕਿਡਨੀ ਸਟੋਨ ਹੋ ਗਿਆ ਹੈ, ਦਾ ਦਸ ਸਾਲਾਂ ਦੇ ਅੰਦਰ ਅੰਦਰ ਦੂਜਾ ਹੋਵੇਗਾ |[8]

ਜ਼ਿਆਦਾਤਰ ਪੱਥਰ ਜੈਨੇਟਿਕਸ ਅਤੇ ਵਾਤਾਵਰਣ ਦੇ ਕਾਰਕਾਂ ਦੇ ਸੁਮੇਲ ਕਾਰਨ ਬਣਦੇ ਹਨ |[2] ਜੋਖਮ ਦੇ ਕਾਰਕਾਂ ਵਿੱਚ ਉੱਚਿਤ ਪਿਸ਼ਾਬ ਕੈਲਸ਼ੀਅਮ ਦੇ ਪੱਧਰ ਸ਼ਾਮਲ ਹਨ ; ਮੋਟਾਪਾ ; ਕੁਝ ਭੋਜਨ; ਕੁਝ ਦਵਾਈਆਂ; ਕੈਲਸ਼ੀਅਮ ਪੂਰਕ ; ਹਾਈਪਰਪੈਥੀਰੋਇਡਿਜ਼ਮ ; ਗਾਉਟ ਅਤੇ ਕਾਫ਼ੀ ਤਰਲ ਨਹੀਂ ਪੀ ਰਹੇ |[8] ਪੱਥਰ ਗੁਰਦੇ ਵਿੱਚ ਬਣਦੇ ਹਨ ਜਦੋਂ ਪਿਸ਼ਾਬ ਵਿੱਚ ਖਣਿਜ ਵਧੇਰੇ ਗਾੜ੍ਹਾਪਣ ਤੇ ਹੁੰਦੇ ਹਨ | ਨਿਦਾਨ ਆਮ ਤੌਰ 'ਤੇ ਲੱਛਣਾਂ, ਪਿਸ਼ਾਬ ਦੀ ਜਾਂਚ ਅਤੇ ਮੈਡੀਕਲ ਇਮੇਜਿੰਗ ' ਤੇ ਅਧਾਰਤ ਹੁੰਦਾ ਹੈ | ਖੂਨ ਦੇ ਟੈਸਟ ਵੀ ਫਾਇਦੇਮੰਦ ਹੋ ਸਕਦੇ ਹਨ | ਸਟੋਨਸ ਖਾਸ ਕਰਕੇ ਆਪਣੇ ਟਿਕਾਣੇ ਨੂੰ ਦੇ ਕੇ ਵਰਗੀਕ੍ਰਿਤ ਕਰ ਰਹੇ ਹਨ: nephrolithiasis (ਗੁਰਦਾ ਵਿਚ), ureterolithiasis (ਵਿਚ ureter), cystolithiasis (ਵਿਚ ਬਲੈਡਰ), ਜ ਦੇ ਕੇ ਉਹ ਦੇ ਬਣੇ ਹੁੰਦੇ ਹਨ (ਕੈਲਸ਼ੀਅਮ oxalate, uric ਐਸਿਡ, struvite, cystine).

ਹਵਾਲੇ[ਸੋਧੋ]

  1. ਹਵਾਲੇ ਵਿੱਚ ਗਲਤੀ:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Sch2014
  2. 2.0 2.1 2.2 2.3 2.4 2.5 "Kidney Stones in Adults". February 2013. Archived from the original on 11 May 2015. Retrieved 22 May 2015.
  3. Knoll, Thomas; Pearle, Margaret S. (2012). Clinical Management of Urolithiasis (in ਅੰਗਰੇਜ਼ੀ). Springer Science & Business Media. p. 21. ISBN 9783642287329. Archived from the original on 8 ਸਤੰਬਰ 2017. {{cite book}}: Unknown parameter |name-list-format= ignored (help)
  4. ਹਵਾਲੇ ਵਿੱਚ ਗਲਤੀ:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Qa2014
  5. ਹਵਾਲੇ ਵਿੱਚ ਗਲਤੀ:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named GBD2015Pre
  6. ਹਵਾਲੇ ਵਿੱਚ ਗਲਤੀ:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named GBD2015De
  7. "Management of kidney stones" (PDF). BMJ. 334 (7591): 468–72. March 2007. doi:10.1136/bmj.39113.480185.80. PMC 1808123. PMID 17332586. Archived from the original (PDF) on 27 December 2010.
  8. 8.0 8.1 "Medical management of renal stones". BMJ. 352: i52. March 2016. doi:10.1136/bmj.i52. PMID 26977089.