ਸਮੱਗਰੀ 'ਤੇ ਜਾਓ

ਮਹਾਨ ਚਿੱਟੀ ਸ਼ਾਰਕ

ਵਿਕੀਪੀਡੀਆ, ਇੱਕ ਆਜ਼ਾਦ ਵਿਸ਼ਵਕੋਸ਼ ਤੋਂ

ਮਹਾਨ ਚਿੱਟੀ ਸ਼ਾਰਕ
Temporal range:
Miocene to Recent
Scientific classification
Genus:
ਕਾਰਚਾਰੋਡਨ
Species:
ਕਾਰਚਾਰੀਅਸ
ਨੀਲਾ ਹਿੱਸਾ ਸਾਲ 2010 ਸਮੇਂ ਸ਼ਾਰਕ

ਮਹਾਨ ਚਿੱਟੀ ਸ਼ਾਰਕ (ਅੰਗ੍ਰੇਜ਼ੀ: great white shark) ਦੁਨੀਆ ਦਾ ਸਭ ਤੋਂ ਵੱਡਾ ਸ਼ਿਕਾਰੀ ਜਾਨਵਰ ਹੈ, ਜੋ ਕਿ ਸਾਰੇ ਪ੍ਰਮੁੱਖ ਸਮੁੰਦਰਾਂ ਦੇ ਤੱਟਵਰਤੀ ਸਤਹ ਪਾਣੀਆਂ ਵਿੱਚ ਪਾਇਆ ਜਾ ਸਕਦਾ ਹੈ। ਇਹ ਆਪਣੀ ਜੀਨਸ ਕਾਰਚਾਰੋਡੋਨ ਦੀ ਇੱਕੋ ਇੱਕ ਜਾਣੀ-ਪਛਾਣੀ ਬਚੀ ਹੋਈ ਪ੍ਰਜਾਤੀ ਹੈ। ਮਹਾਨ ਚਿੱਟੀ ਸ਼ਾਰਕ ਆਪਣੇ ਆਕਾਰ ਲਈ ਪ੍ਰਸਿੱਧ ਹੈ, ਜਿਸ ਵਿੱਚ ਸਭ ਤੋਂ ਵੱਡੀ ਸੁਰੱਖਿਅਤ ਮਾਦਾ ਨਮੂਨਾ 5.83 ਮੀਟਰ (19.1 ਫੁੱਟ) ਲੰਬਾਈ ਅਤੇ ਲਗਭਗ 2,000 ਕਿਲੋਗ੍ਰਾਮ (4,400 ਪੌਂਡ) ਪਰਿਪੱਕਤਾ 'ਤੇ ਭਾਰ ਵਿੱਚ ਹੈ।[1] ਹਾਲਾਂਕਿ, ਜ਼ਿਆਦਾਤਰ ਛੋਟੇ ਹੁੰਦੇ ਹਨ; ਨਰ ਔਸਤਨ 3.4 ਤੋਂ 4.0 ਮੀਟਰ (11 ਤੋਂ 13 ਫੁੱਟ) ਮਾਪਦੇ ਹਨ, ਅਤੇ ਮਾਦਾ 4.6 ਤੋਂ 4.9 ਮੀਟਰ (15 ਤੋਂ 16 ਫੁੱਟ) ਮਾਪਦੀਆਂ ਹਨ।[2][3] ਭਾਵੇਂ ਇਹ ਭਾਰੀ ਅਤੇ ਲੰਮੀ ਸ਼ਾਰਕ ਹੈ ਪਰ ਇਸ 'ਚ ਫੁਰਤੀ ਦੇ ਮਾਮਲੇ ਵਿੱਚ ਇਹ ਸਭ ਤੋਂਂ ਤੇਜ਼ ਹੈ। ਇਸ ਸਭ ਤੋਂ ਤੇਜ਼ ਤੈਰਾਕਾਂ ਨਾਲੋਂ ਵੀ ਪੰਜ ਗੁਣਾ ਤੇਜ਼ੀ ਨਾਲ ਤੈਰ ਸਕਦੀ ਹੈ। 2014 ਦੇ ਇੱਕ ਅਧਿਐਨ ਦੇ ਅਨੁਸਾਰ, ਮਹਾਨ ਚਿੱਟੀ ਸ਼ਾਰਕ ਦੀ ਉਮਰ 70 ਸਾਲ ਜਾਂ ਇਸ ਤੋਂ ਵੱਧ ਹੋਣ ਦਾ ਅਨੁਮਾਨ ਹੈ,[4] ਜੋ ਕਿ ਪਿਛਲੇ ਅਨੁਮਾਨਾਂ ਤੋਂ ਬਹੁਤ ਜ਼ਿਆਦਾ ਹੈ, ਜੋ ਇਸਨੂੰ ਵਰਤਮਾਨ ਵਿੱਚ ਜਾਣੀਆਂ ਜਾਣ ਵਾਲੀਆਂ ਸਭ ਤੋਂ ਲੰਬੀ ਉਮਰ ਵਾਲੀਆਂ ਕਾਰਟੀਲਾਜੀਨਸ ਮੱਛੀਆਂ ਵਿੱਚੋਂ ਇੱਕ ਬਣਾਉਂਦੀ ਹੈ।[5] ਉਸੇ ਅਧਿਐਨ ਦੇ ਅਨੁਸਾਰ, ਨਰ ਮਹਾਨ ਚਿੱਟੀ ਸ਼ਾਰਕ ਨੂੰ ਜਿਨਸੀ ਪਰਿਪੱਕਤਾ ਤੱਕ ਪਹੁੰਚਣ ਵਿੱਚ 26 ਸਾਲ ਲੱਗਦੇ ਹਨ, ਜਦੋਂ ਕਿ ਮਾਦਾ ਨੂੰ ਔਲਾਦ ਪੈਦਾ ਕਰਨ ਲਈ ਤਿਆਰ ਹੋਣ ਵਿੱਚ 33 ਸਾਲ ਲੱਗਦੇ ਹਨ।[6] ਵੱਡੀਆਂ ਚਿੱਟੀਆਂ ਸ਼ਾਰਕਾਂ 25 ਕਿਲੋਮੀਟਰ ਪ੍ਰਤੀ ਘੰਟਾ (16 ਮੀਲ ਪ੍ਰਤੀ ਘੰਟਾ)[7] ਦੀ ਰਫ਼ਤਾਰ ਨਾਲ ਥੋੜ੍ਹੇ ਸਮੇਂ ਲਈ ਅਤੇ 1,200 ਮੀਟਰ (3,900 ਫੁੱਟ) ਦੀ ਡੂੰਘਾਈ ਤੱਕ ਤੈਰ ਸਕਦੀਆਂ ਹਨ।[8]

ਇਹ ਮਹਾਨ ਚਿੱਟੀ ਸ਼ਾਰਕ ਦੁਨੀਆ ਦੀ ਸਭ ਤੋਂ ਵੱਡੀ ਜਾਣੀ ਜਾਂਦੀ ਮੌਜੂਦਾ ਮੈਕਰੋਪ੍ਰੀਡੇਟਰੀ ਮੱਛੀ ਹੈ, ਅਤੇ ਇਹ ਸਮੁੰਦਰੀ ਥਣਧਾਰੀ ਜੀਵਾਂ, ਜਿਵੇਂ ਕਿ ਪਿੰਨੀਪੈਡ ਅਤੇ ਡੌਲਫਿਨ, ਦੇ ਮੁੱਖ ਸ਼ਿਕਾਰੀਆਂ ਵਿੱਚੋਂ ਇੱਕ ਹੈ। ਇਹ ਮਹਾਨ ਚਿੱਟੀ ਸ਼ਾਰਕ ਮੱਛੀ, ਹੋਰ ਸ਼ਾਰਕਾਂ ਅਤੇ ਸਮੁੰਦਰੀ ਪੰਛੀਆਂ ਸਮੇਤ ਕਈ ਹੋਰ ਜਾਨਵਰਾਂ ਦਾ ਸ਼ਿਕਾਰ ਕਰਨ ਲਈ ਵੀ ਜਾਣੀ ਜਾਂਦੀ ਹੈ। ਇਸਦਾ ਸਿਰਫ਼ ਇੱਕ ਹੀ ਦਰਜ ਕੁਦਰਤੀ ਸ਼ਿਕਾਰੀ ਹੈ, ਓਰਕਾ।[9][10]

ਇਸ ਪ੍ਰਜਾਤੀ ਨੂੰ ਕਈ ਵਾਤਾਵਰਣਕ ਚੁਣੌਤੀਆਂ ਦਾ ਸਾਹਮਣਾ ਕਰਨਾ ਪੈਂਦਾ ਹੈ ਜਿਸਦੇ ਨਤੀਜੇ ਵਜੋਂ ਅੰਤਰਰਾਸ਼ਟਰੀ ਸੁਰੱਖਿਆ ਮਿਲੀ ਹੈ। ਇੰਟਰਨੈਸ਼ਨਲ ਯੂਨੀਅਨ ਫਾਰ ਕੰਜ਼ਰਵੇਸ਼ਨ ਆਫ਼ ਨੇਚਰ ਨੇ ਮਹਾਨ ਚਿੱਟੀ ਸ਼ਾਰਕ ਨੂੰ ਇੱਕ ਕਮਜ਼ੋਰ ਪ੍ਰਜਾਤੀ ਵਜੋਂ ਸੂਚੀਬੱਧ ਕੀਤਾ ਹੈ, ਅਤੇ ਇਸਨੂੰ CITES ਦੇ ਅੰਤਿਕਾ II ਵਿੱਚ ਸ਼ਾਮਲ ਕੀਤਾ ਗਿਆ ਹੈ।[11] ਇਹ ਕਈ ਰਾਸ਼ਟਰੀ ਸਰਕਾਰਾਂ ਦੁਆਰਾ ਵੀ ਸੁਰੱਖਿਅਤ ਹੈ, ਜਿਵੇਂ ਕਿ ਆਸਟ੍ਰੇਲੀਆ (2018 ਤੱਕ)।[12] ਮੌਸਮੀ ਪ੍ਰਵਾਸ ਲਈ ਲੰਬੀ ਦੂਰੀ ਦੀ ਯਾਤਰਾ ਕਰਨ ਦੀ ਉਨ੍ਹਾਂ ਦੀ ਜ਼ਰੂਰਤ ਅਤੇ ਬਹੁਤ ਜ਼ਿਆਦਾ ਮੰਗ ਵਾਲੀ ਖੁਰਾਕ ਦੇ ਕਾਰਨ, ਮਹਾਨ ਚਿੱਟੀ ਸ਼ਾਰਕਾਂ ਨੂੰ ਕੈਦ ਵਿੱਚ ਰੱਖਣਾ ਲੌਜਿਸਟਿਕ ਤੌਰ 'ਤੇ ਸੰਭਵ ਨਹੀਂ ਹੈ; ਇਸ ਕਾਰਨ, ਜਦੋਂ ਕਿ ਅਤੀਤ ਵਿੱਚ ਅਜਿਹਾ ਕਰਨ ਦੀਆਂ ਕੋਸ਼ਿਸ਼ਾਂ ਕੀਤੀਆਂ ਗਈਆਂ ਹਨ, ਦੁਨੀਆ ਵਿੱਚ ਕੋਈ ਵੀ ਜਾਣਿਆ-ਪਛਾਣਿਆ ਐਕੁਏਰੀਅਮ ਨਹੀਂ ਹੈ ਜਿਸ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਜੀਵਤ ਨਮੂਨਾ ਰੱਖਣ ਦਾ ਵਿਸ਼ਵਾਸ ਹੈ।[13]

ਮਹਾਨ ਚਿੱਟੀ ਸ਼ਾਰਕ ਨੂੰ ਪ੍ਰਸਿੱਧ ਸੱਭਿਆਚਾਰ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਭਿਆਨਕ ਆਦਮਖੋਰ ਵਜੋਂ ਦਰਸਾਇਆ ਗਿਆ ਹੈ, ਜੋ ਕਿ ਮੁੱਖ ਤੌਰ 'ਤੇ ਪੀਟਰ ਬੈਂਚਲੇ ਦੁਆਰਾ ਲਿਖੇ ਨਾਵਲ "ਜਾਜ਼" ਅਤੇ ਸਟੀਵਨ ਸਪੀਲਬਰਗ ਦੁਆਰਾ ਇਸਦੇ ਬਾਅਦ ਦੇ ਫਿਲਮ ਰੂਪਾਂਤਰਣ ਦੇ ਨਤੀਜੇ ਵਜੋਂ ਹੈ। ਮਨੁੱਖ ਇੱਕ ਪਸੰਦੀਦਾ ਸ਼ਿਕਾਰ ਨਹੀਂ ਹਨ,[14] ਪਰ ਫਿਰ ਵੀ ਇਹ ਮਨੁੱਖਾਂ 'ਤੇ ਰਿਪੋਰਟ ਕੀਤੇ ਗਏ ਅਤੇ ਪਛਾਣੇ ਗਏ ਘਾਤਕ ਬਿਨਾਂ ਭੜਕਾਹਟ ਦੇ ਸ਼ਾਰਕ ਹਮਲਿਆਂ ਦੀ ਸਭ ਤੋਂ ਵੱਡੀ ਗਿਣਤੀ ਲਈ ਜ਼ਿੰਮੇਵਾਰ ਹੈ। ਹਾਲਾਂਕਿ,[15] ਹਮਲੇ ਬਹੁਤ ਘੱਟ ਹੁੰਦੇ ਹਨ, ਆਮ ਤੌਰ 'ਤੇ ਵਿਸ਼ਵ ਪੱਧਰ 'ਤੇ ਪ੍ਰਤੀ ਸਾਲ 10 ਤੋਂ ਘੱਟ ਵਾਰ ਹੁੰਦੇ ਹਨ।[16][17]

ਹਵਾਲੇ

[ਸੋਧੋ]
  1. De Maddalena, A.; Glaizot, O.; Oliver, G. (2003). "On the Great White Shark, Carcharodon carcharias (Linnaeus, 1758), preserved in the Museum of Zoology in Lausanne". Marine Life. 13 (1–2): 53–59. S2CID 163636286.
  2. Viegas, Jennifer. "Largest Great White Shark Don't Outweigh Whales, but They Hold Their Own". Discovery Channel. Archived from the original on 7 February 2010. Retrieved 19 January 2010.
  3. Parrish, M. "How Big are Great White Sharks?". Smithsonian National Museum of Natural History Ocean Portal. Archived from the original on 24 May 2018. Retrieved 3 June 2016.
  4. "Carcharodon carcharias". Animal Diversity Web. Archived from the original on 10 July 2016. Retrieved 5 June 2016.
  5. "New study finds extreme longevity in white sharks". Science Daily. 9 January 2014. Archived from the original on 4 August 2016. Retrieved 5 June 2016.
  6. Ghose, Tia (19 February 2015). "Great White Sharks Are Late Bloomers". LiveScience.com. Archived from the original on 17 November 2015. Retrieved 6 March 2015.
  7. Klimley, A. Peter; Le Boeuf, Burney J.; Cantara, Kelly M.; Richert, John E.; Davis, Scott F.; Van Sommeran, Sean; Kelly, John T. (19 March 2001). "The hunting strategy of white sharks (Carcharodon carcharias) near a seal colony". Marine Biology. 138 (3): 617–636. Bibcode:2001MarBi.138..617K. doi:10.1007/s002270000489. ISSN 0025-3162. S2CID 85018712.
  8. Thomas, Pete (5 April 2010). "Great white shark amazes scientists with 4,000-foot dive into abyss". GrindTV. Archived from the original on 17 August 2012.
  9. Currents of Contrast: Life in Southern Africa's Two Oceans. Struik. 2005. pp. 31–. ISBN 978-1-77007-086-8.
  10. Stock, Petra (2025-01-29). "Orcas hunt great white sharks in Australian waters and eat their livers, 50cm bite mark confirms". The Guardian (in ਅੰਗਰੇਜ਼ੀ (ਬਰਤਾਨਵੀ)). ISSN 0261-3077. Retrieved 2025-03-16.
  11. "Carcharodon carcharias". UNEP-WCMC Species Database: CITES-Listed Species On the World Wide Web. Archived from the original on 26 May 2024. Retrieved 8 April 2010.
  12. Recovery Plan for the White Shark (Carcharodon carcharias) (Report). Government of Australia Department of Sustainability, Environment, Water, Population and Communities. 2013. http://www.environment.gov.au/resource/recovery-plan-white-shark-carcharodon-carcharias. Retrieved 17 November 2013. 
  13. Cronin, Melissa (10 January 2016). "Here's Why We've Never Been Able to Tame the Great White Shark". Archived from the original on 17 May 2020. Retrieved 15 April 2020.
  14. Hile, Jennifer (23 January 2004). "Great White Shark Attacks: Defanging the Myths". Marine Biology. National Geographic. Archived from the original on 26 April 2009. Retrieved 2 May 2010.
  15. "ISAF Statistics on Attacking Species of Shark". Florida Museum of Natural History University of Florida. Archived from the original on 24 April 2012. Retrieved 4 May 2008.
  16. "Species Implicated in Attacks". Florida Museum (in ਅੰਗਰੇਜ਼ੀ (ਅਮਰੀਕੀ)). 24 January 2018. Archived from the original on 25 January 2016. Retrieved 6 February 2023.
  17. rice, doyle. "2020 was an 'unusually deadly year' for shark attacks, with the most deaths since 2013". usa today. Archived from the original on 3 July 2021. Retrieved 13 June 2021.