ਸਤੀਸ਼ ਚੰਦਰ

ਵਿਕੀਪੀਡੀਆ, ਇੱਕ ਅਜ਼ਾਦ ਗਿਆਨਕੋਸ਼ ਤੋਂ
ਸਤੀਸ਼ ਚੰਦਰ
ਜਨਮ(1922-11-20)20 ਨਵੰਬਰ 1922
ਮੇਰਠ, ਉੱਤਰ ਪ੍ਰਦੇਸ਼
ਮੌਤ13 ਅਕਤੂਬਰ 2017(2017-10-13) (ਉਮਰ 94)
ਰਾਸ਼ਟਰੀਅਤਾਭਾਰਤੀ
ਅਲਮਾ ਮਾਤਰਅਲਾਹਾਬਾਦ ਯੂਨੀਵਰਸਿਟੀ
ਪੇਸ਼ਾ ਇਤਿਹਾਸਕਾਰ
ਲਈ ਪ੍ਰਸਿੱਧਮੱਧਕਾਲੀ ਭਾਰਤੀ ਇਤਿਹਾਸ ਬਾਰੇ ਕਿਤਾਬਾਂ ਲਿਖਣ ਲਈ

ਸਤੀਸ਼ ਚੰਦਰ (20 ਨਵੰਬਰ, 1922 – 13 ਅਕਤੂਬਰ 2017) ਇੱਕ ਭਾਰਤੀ ਇਤਿਹਾਸਕਾਰ ਜਿਸ ਦਾ ਮੁੱਖ ਖੇਤਰ ਮੱਧਕਾਲੀਨ ਭਾਰਤੀ ਇਤਿਹਾਸ ਸੀ।[1]

ਨਿੱਜੀ ਜ਼ਿੰਦਗੀ[ਸੋਧੋ]

ਸਤੀਸ਼ ਚੰਦਰ ਦਾ ਜਨਮ 20 ਨਵੰਬਰ 1922 ਨੂੰ ਪਾਕਿਸਤਾਨ ਨੂੰ ਭਾਰਤ ਦੇ ਪਹਿਲੇ ਹਾਈ ਕਮਿਸ਼ਨਰ ਸਰ ਸੀਤਾ ਰਾਮ ਅਤੇ ਉਸ ਦੀ ਪਤਨੀ ਬਾਸੂਦੇਵੀ ਦੇ ਪਰਿਵਾਰ ਵਿੱਚ ਮੇਰਠ, ਉੱਤਰ ਪ੍ਰਦੇਸ਼ (ਫਿਰ ਸੰਯੁਕਤ ਪ੍ਰਾਂਤ) ਵਿੱਚ ਹੋਇਆ ਸੀ।[2] ਉਹ ਇਲਾਹਾਬਾਦ ਯੂਨੀਵਰਸਿਟੀ ਵਿੱਚ ਦਾਖ਼ਲ ਹੋਏ ਜਿੱਥੇ ਉਨ੍ਹਾਂ ਨੇ ਬੀ.ਏ. (1942), ਐੱਮ. ਏ. (1944) ਅਤੇ ਡੀ.ਫ਼ਿਲ (1948) ਆਰ ਪੀ ਤ੍ਰਿਪਾਠੀ ਦੀ ਦੇਖਰੇਖ ਹੇਠ ਕੀਤੀ।[3][4] ਉਸ ਦਾ ਡਾਕਟਰੇਟ ਦਾ ਥੀਸਸ ' ਤੇ ਸੀ: 8ਵੀਂ ਸਦੀ  ਦੇ ਭਾਰਤ ਵਿੱਚ ਪਾਰਟੀਆਂ ਅਤੇ ਰਾਜਨੀਤੀ।

ਚੰਦਰਾ ਦਾ ਵਿਆਹ ਸਾਵਿਤਰੀ ਨਾਲ ਹੋਇਆ ਸੀ ਅਤੇ ਉਸ ਦੇ ਤਿੰਨ ਪੁੱਤਰ ਸਨ।[5] 13 ਅਕਤੂਬਰ 2017 ਨੂੰ ਉਸ ਦੀ ਮੌਤ ਹੋ ਗਈ।[6]

ਕੈਰੀਅਰ[ਸੋਧੋ]

ਚੰਦਰਾ ਨਵੀਂ ਦਿੱਲੀ ਦੀ ਜਵਾਹਰ ਲਾਲ ਨਹਿਰੂ ਯੂਨੀਵਰਸਿਟੀ (ਜੇਐਨਯੂ) ਵਿਖੇ ਇਤਿਹਾਸ ਦਾ ਪ੍ਰੋਫ਼ੈਸਰ ਸੀ।[7] ਇਸ ਤੋਂ  ਪਹਿਲਾਂ ਉਸਨੇ ਅਲਾਹਾਬਾਦ ਯੂਨੀਵਰਸਿਟੀ, ਅਲੀਗੜ੍ਹ ਮੁਸਲਿਮ ਯੂਨੀਵਰਸਿਟੀ, ਦਿੱਲੀ ਯੂਨੀਵਰਸਿਟੀ, ਅਤੇ ਰਾਜਸਥਾਨ ਯੂਨੀਵਰਸਿਟੀ ਵਿੱਚ ਪੜ੍ਹਾਇਆ ਅਤੇ 1971 ਵਿੱਚ ਕੈਮਬ੍ਰਿਜ ਵਿੱਚ ਸਮਟਸ ਵਿਜ਼ਟਿੰਗ ਪ੍ਰੋਫ਼ੈਸਰ ਸੀ। ਚੰਦਰ 1973 ਵਿੱਚ ਭਾਰਤੀ ਇਤਿਹਾਸ ਕਾਂਗਰਸ ਦੇ ਸਕੱਤਰ ਅਤੇ ਪ੍ਰਧਾਨ ਸੀ। [8] ਐਸ ਗੋਪਾਲ, ਬਿਪਨ ਚੰਦਰਾ ਅਤੇ ਰੋਮਿਲਾ ਥਾਪਰ ਨਾਲ ਮਿਲ ਕੇ ਉਸ ਨੇ ਜੇ.ਐਨ.ਯੂ. ਦੇ ਸਕੂਲ ਆਫ਼ ਸੋਸ਼ਲ ਸਾਇੰਸਜ਼ ਦੇ ਸੈਂਟਰ ਫਾਰ ਹਿਸਟੋਰੀਕਲ ਸਟਡੀਜ਼ ਦੀ ਵੀ ਸਥਾਪਨਾ ਕੀਤੀ।[9] ਉਹ ਕੁਝ ਸਾਲ ਲਈ ਇਹਦਾ ਚੇਅਰਪਰਸਨ ਵੀ ਸੀ

ਚੰਦਰਾ ਨੂੰ ਮੁਗ਼ਲ ਸਮਾਰੋਹ ਦੇ ਭਾਰਤ ਦੇ ਪ੍ਰਮੁੱਖ ਵਿਦਵਾਨਾਂ ਵਿੱਚੋਂ ਇੱਕ ਅਤੇ ਭਾਰਤ ਦੇ ਸਭ ਤੋਂ ਪ੍ਰਭਾਵਸ਼ਾਲੀ ਇਤਿਹਾਸਕਾਰਾਂ ਵਿੱਚੋਂ ਇੱਕ ਕਿਹਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ।[10] ਉਸ ਦੀ ਪੁਸਤਕ, ਮੱਧਕਾਲੀਨ ਭਾਰਤ, ਨੂੰ ਭਾਰਤ ਭਰ ਦੇ ਸਕੂਲਾਂ ਅਤੇ ਕਾਲਜਾਂ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਪੁਸਤਕ ਵਜੋਂ ਵਿਆਪਕ ਰੂਪ ਵਿੱਚ ਵਰਤਿਆ ਗਿਆ ਹੈ।

1970 ਦੇ ਦਹਾਕੇ ਦੇ ਦੌਰਾਨ, ਸਤੀਸ਼ ਚੰਦਰ ਭਾਰਤ ਦੀ ਯੂਨੀਵਰਸਿਟੀ ਗ੍ਰਾਂਟਸ ਕਮਿਸ਼ਨ ਦੇ ਉਪ ਚੇਅਰਮੈਨ ਅਤੇ ਚੇਅਰਮੈਨ ਸਨ। ਉਸ ਦੀਆਂ ਕਈ ਹੋਰ ਨਿਯੁਕਤੀਆਂ ਵਿਚ, ਉਸ ਨੇ 1980 ਅਤੇ 1986 ਵਿੱਚ ਸੰਯੁਕਤ ਰਾਸ਼ਟਰ ਯੂਨੀਵਰਸਿਟੀ ਟੋਕੀਓ ਦੀ ਕੌਂਸਲ ਵਿੱਚ ਨੌਕਰੀ ਕੀਤੀ। ਉਹ ਪੈਰਿਸ ਵਿਚ  ਮੇਜ਼ਨ ਡੇ ਸਾਇੰਸ ਡੀ ਲੌਮ ਵਿੱਚ ਖੋਜ ਦਾ ਸਹਾਇਕ ਡਾਇਰੈਕਟਰ ਅਤੇ ਇਤਿਹਾਸਕ ਵਿਗਿਆਨਾਂ ਦੀ ਅੰਤਰਰਾਸ਼ਟਰੀ ਕਾਂਗਰਸ ਦਾ ਕਾਰਜਕਾਰੀ ਬੋਰਡ ਮੈਂਬਰ ਵੀ ਰਿਹਾ।  1988 ਵਿਚ, ਉਸਨੂੰ ਯੂਨੀਅਨ ਪਬਲਿਕ ਸਰਵਿਸ ਕਮਿਸ਼ਨ ਨੇ ਉੱਚ ਸਿਵਲ ਸੇਵਾਵਾਂ ਵਿੱਚ ਨਿਯੁਕਤੀਆਂ ਦੀ ਪ੍ਰਣਾਲੀ ਦੀ ਸਮੀਖਿਆ ਕਰਨ ਲਈ ਇੱਕ ਕਮੇਟੀ ਦਾ ਮੁਖੀ ਬਣਨ ਲਈ ਕਿਹਾ ਸੀ।[11]

ਵਿਚਾਰਧਾਰਾ[ਸੋਧੋ]

ਸਤੀਸ਼ ਚੰਦਰ, ਇਤਿਹਾਸਕਾਰਾਂ ਦੇ ਧਰਮ ਨਿਰਪੱਖ ਰਾਸ਼ਟਰਵਾਦੀ ਸਮੂਹ ਵਿੱਚ, ਰੋਮੀਲਾ ਥਾਪਰ, ਆਰ. ਐਸ. ਸ਼ਰਮਾ, ਬਿਪਨ ਚੰਦਰਾ ਅਤੇ ਅਰਜੁਨ ਦੇਵ, ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਕਈ ਵਾਰ 'ਖੱਬੇਪੱਖੀ' ਜਾਂ 'ਮਾਰਕਸਵਾਦੀ ਇਤਿਹਾਸਕਾਰੀ ਤੋਂ ਪ੍ਰਭਾਵਿਤ' ਕਿਹਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ, ਦੇ ਨਾਲ ਸੰਬੰਧਿਤ ਸਨ।[12] 2004 ਵਿੱਚ ਛੇ ਸਾਲਾਂ ਦੇ ਵਕਫ਼ੇ ਦੇ ਬਾਅਦ ਰਾਸ਼ਟਰੀ ਪਾਠਕ੍ਰਮ ਵਿੱਚ ਉਸ ਦੀ ਪਾਠ-ਪੁਸਤਕ ਮੁੜ ਸ਼ੁਰੂ ਕੀਤੀ ਗਈ ਸੀ।[13]

ਚੋਣਵੀਆਂ ਕਿਤਾਬਾਂ[ਸੋਧੋ]

ਲਿਖੀਆਂ ਕਿਤਾਬਾਂ 
  • The 18th Century in India: Its Economy and the Role of the Marathas, the Jats, the Sikhs, and the Afghans. Calcutta: Centre for Studies in Social Sciences. 1986. OCLC 17970100.
  • Essays in Medieval Indian Economic History. New Delhi: Munshiram Manoharlal Publishers. 1987. ISBN 978-8121500852.
  • Mughal Religious Policies, the Rajputs & the Deccan. New Delhi: Vikas Pub. House. 1993. ISBN 978-0-7069-6385-4.
  • Historiography, religion, and state in medieval India. New Delhi: Har-Anand Publications. 1996. ISBN 978-8124100356.
  • Medieval India: From Sultanat to the Mughals. New Delhi: Har-Anand Publications. 1997. ISBN 978-8124105221.
  • Parties and Politics at the Mughal Court, 1707-1740. Oxford University Press. 2002. ISBN 978-0-19-565444-8.
  • Essays on Medieval Indian History. New Delhi: Oxford University Press. 2003. ISBN 978-0-19-566336-5.
  • State, Pluralism, and the Indian Historical Tradition. Oxford University Press. 2008. ISBN 978-0-19-569621-9.
  • State, Society, and Culture in Indian History. Oxford University Press. 2012. ISBN 978-0-19-807739-8.
ਸੰਪਾਦਿਤ ਕਿਤਾਬਾਂ

ਹਵਾਲੇ[ਸੋਧੋ]

  1. T.K. Rajalakshmi (28 April – 11 May 2001). "Targeting history". Frontline. Archived from the original on 4 ਮਈ 2008. Retrieved 21 March 2009. {{cite news}}: Unknown parameter |dead-url= ignored (|url-status= suggested) (help)
  2. Batabyal, Rakesh. Prof Satish Chandra: Historian and academic ambassador (in ਅੰਗਰੇਜ਼ੀ). National Herald.
  3. Who's who in India (in ਅੰਗਰੇਜ਼ੀ). Guide Publications. 1986. p. 81.
  4. Sagar, H. L. (1986). Who's Who, Indian Personages (in ਅੰਗਰੇਜ਼ੀ). Crystal Ship Pub. p. 60.
  5. India Who's who (in ਅੰਗਰੇਜ਼ੀ). INFA Publications. 1990. p. 470.
  6. "Historian Satish Chandra passes away". The Times of India. Retrieved 13 October 2017.
  7. Chandra, Satish (13 February 2002). "Guru Tegh Bahadur's Martyrdom". Outlook. Retrieved 25 September 2014.
  8. Chandra, Satish (2005). Medieval India: From Sultanat to the Mughals Part - II (in ਅੰਗਰੇਜ਼ੀ). Back-flap: Har-Anand Publications. ISBN 9788124110669.
  9. "Historian Bipan Chandra passes away". The Hindu. 30 August 2014. Retrieved 25 September 2014.
  10. Avril, Powell (October 1995). "Reviews: Satish Chandra: Mughal religious policies: the Rajputs and the Deccan". Bulletin of the School of Oriental and African Studies. 58 (3). School of Oriental and African Studies, University of London: 582. doi:10.1017/S0041977X0001332X. Retrieved 6 March 2016.
  11. Arora, Ramesh; Goyal, Rajni (1996). Indian Public Administration (in English) (Revised Second ed.). New Delhi: Wishwa Prakashan. p. 363. ISBN 81-7328-068-1.{{cite book}}: CS1 maint: unrecognized language (link)
  12. Guichard, Sylvie (2010), The Construction of History and Nationalism in India, Routledge, p. 87, ISBN 1136949313
  13. D.R. Chaudhry (28 April 2002). "Critiques galore!". The Tribune. Chandigarh. Retrieved 6 March 2009.