ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ

ਵਿਕੀਪੀਡੀਆ, ਇੱਕ ਅਜ਼ਾਦ ਗਿਆਨਕੋਸ਼ ਤੋਂ
Pregnancy
SynonymGestation
A pregnant woman
ਵਿਸ਼ਸਤਾObstetrics, midwifery
ਲੱਛਣMissed periods, tender breasts, nausea and vomiting, hunger, frequent urination[1]
ਗੁਝਲਤਾMiscarriage, high blood pressure of pregnancy, gestational diabetes, iron-deficiency anemia, severe nausea and vomiting[2][3]
ਸਮਾਂ~40 weeks from the last menstrual period[4][5]
ਕਾਰਨSexual intercourse, assisted reproductive technology[6]
ਜਾਂਚ ਕਰਨ ਦਾ ਤਰੀਕਾPregnancy test[7]
ਬਚਾਅBirth control (including emergency contraception)[8]
ਇਲਾਜPrenatal care,[9] abortion[8]
ਦਵਾਈFolic acid, iron supplements[9][10]
ਅਵਿਰਤੀ213 million (2012)[11]
ਮੌਤਾਂDecrease 230,600 (2016)[12]

ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਉਸਨੂੰ ਕਹਿੰਦੇ ਹਨ, ਜਿਸ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਔਰਤ ਬੱਚੇ ਨੂੰ ਜਨਮ ਦਿੰਦੇ ਹੈ।[4] ਕਈ ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਵਿੱਚ ਔਰਤ ਇੱਕ ਤੋਂ ਵਧੇਰੇ ਬੱਚੇ ਨੂੰ ਜਨਮ ਦਿੰਦੀ ਹੈ ਜਿਸਨੂੰ ਜੁੜਵਾਂ ਬੱਚਾ ਕਿਹਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ[13] ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਜਿਨਸੀ ਸੰਬੰਧ ਜਾਂ ਸਹਾਇਤਾ ਪ੍ਰਜਨਨ ਤਕਨਾਲੋਜੀ ਦੁਆਰਾ ਹੋ ਸਕਦੀ ਹੈ।[6] ਇੱਕ ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਇੱਕ ਸਿੱਧੇ ਜਨਮ, ਗਰਭਪਾਤ ਜਾਂ ਗਰਭਪਾਤ ਵਿੱਚ ਖਤਮ ਹੋ ਸਕਦੀ ਹੈ, ਹਾਲਾਂਕਿ ਸੁਰੱਖਿਅਤ ਗਰਭਪਾਤ ਦੇਖਭਾਲ ਦੀ ਪਹੁੰਚ ਵਿਸ਼ਵਵਿਆਪੀ ਤੌਰ ਤੇ ਵੱਖੋ ਵੱਖਰੀ ਹੈ।[14] ਜਣੇਪੇ ਆਮ ਤੌਰ ਤੇ 40 ਦੇ ਆਸ ਪਾਸ ਹੁੰਦੇ ਹਨ। ਪਿਛਲੇ ਮਾਹਵਾਰੀ (ਐਲਐਮਪੀ) ਦੇ ਸ਼ੁਰੂ ਹੋਣ ਤੋਂ ਹਫ਼ਤੇ. ਇਹ ਨੌਂ ਤੋਂ ਉੱਪਰ ਹੈ   ਮਹੀਨੇ, ਜਿੱਥੇ ਹਰ ਮਹੀਨੇ 31ਸਤਨ 31 ਦਿਨ ਹੁੰਦੇ ਹਨ. ਜਦੋਂ ਗਰੱਭਧਾਰਣ ਕਰਨ ਤੋਂ ਮਾਪਿਆ ਜਾਂਦਾ ਹੈ ਤਾਂ ਇਹ ਲਗਭਗ 38 ਹਫ਼ਤਿਆਂ ਦੀ ਹੁੰਦੀ ਹੈ. ਗਰੱਭਧਾਰਣ ਕਰਨ ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਪਹਿਲੇ ਅੱਠ ਹਫ਼ਤਿਆਂ ਦੌਰਾਨ ਇੱਕ ਭ੍ਰੂਣ ਵਿਕਾਸਸ਼ੀਲ spਲਾਦ ਹੈ, ਜਿਸ ਤੋਂ ਬਾਅਦ, ਭਰੂਣ ਸ਼ਬਦ ਜਨਮ ਤਕ ਵਰਤਿਆ ਜਾਂਦਾ ਹੈ.[5] ਸ਼ੁਰੂਆਤੀ ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਦੇ ਲੱਛਣਾਂ ਵਿੱਚ ਗੁਆਚੇ ਪੀਰੀਅਡਜ਼, ਕੋਮਲ ਛਾਤੀਆਂ, ਮਤਲੀ ਅਤੇ ਉਲਟੀਆਂ, ਭੁੱਖ ਅਤੇ ਅਕਸਰ ਪਿਸ਼ਾਬ ਸ਼ਾਮਲ ਹੋ ਸਕਦੇ ਹਨ.[1] ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਦੀ ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਟੈਸਟ ਨਾਲ ਪੁਸ਼ਟੀ ਕੀਤੀ ਜਾ ਸਕਦੀ ਹੈ.[7]

ਚਿੰਨ੍ਹ ਅਤੇ ਲੱਛਣ[ਸੋਧੋ]

ਮੇਲਾਸਮਾ: ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਕਾਰਨ ਰੰਗਤ ਚਿਹਰੇ ਵਿੱਚ ਬਦਲ ਜਾਂਦਾ ਹੈ

ਆਮ ਤੌਰ ਤੇ ਲੱਛਣ ਅਤੇ ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਦੇ ਕਾਰਨ ਰੋਜ਼ਾਨਾ ਜੀਵਣ ਦੀਆਂ ਗਤੀਵਿਧੀਆਂ ਵਿੱਚ ਮਹੱਤਵਪੂਰਣ ਦਖਲਅੰਦਾਜ਼ੀ ਨਹੀਂ ਹੁੰਦੀ ਜਾਂ ਮਾਂ ਜਾਂ ਬੱਚੇ ਲਈ ਸਿਹਤ ਲਈ ਖਤਰਾ ਪੈਦਾ ਹੁੰਦਾ ਹੈ. ਹਾਲਾਂਕਿ, ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਦੀਆਂ ਪੇਚੀਦਗੀਆਂ ਹੋਰ ਵੀ ਗੰਭੀਰ ਲੱਛਣਾਂ ਦਾ ਕਾਰਨ ਬਣ ਸਕਦੀਆਂ ਹਨ, ਜਿਵੇਂ ਕਿ ਅਨੀਮੀਆ ਨਾਲ ਜੁੜੇ.

ਆਮ ਲੱਛਣ ਅਤੇ ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਦੇ ਨੁਕਸਾਨਾਂ ਵਿੱਚ ਸ਼ਾਮਲ ਹਨ:

ਇਤਿਹਾਸ[ਸੋਧੋ]

ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਦਾ ਇਤਿਹਾਸ, ਜਦੋਂ ਤੱਕ ਨਹੀਂ ਨਿਰਧਾਰਤ ਕੀਤਾ ਜਾਂਦਾ, ਆਮ ਤੌਰ ਤੇ ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਦੇ ਤੌਰ ਤੇ ਦਿੱਤਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ, ਜਿੱਥੇ ਸ਼ੁਰੂਆਤੀ ਬਿੰਦੂ woman ਰਤ ਦੇ ਆਖਰੀ ਮਾਹਵਾਰੀ (ਐਲਐਮਪੀ) ਦੀ ਸ਼ੁਰੂਆਤ ਹੁੰਦੀ ਹੈ, ਜਾਂ ਜੇ ਉਪਲਬਧ ਹੋਵੇ ਤਾਂ ਵਧੇਰੇ ਸਹੀ methodੰਗ ਨਾਲ ਅਨੁਮਾਨ ਅਨੁਸਾਰ ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਦੀ ਅਨੁਸਾਰੀ ਉਮਰ ਹੁੰਦੀ ਹੈ. ਕਈ ਵਾਰੀ, ਸਮੇਂ ਖਾਦ ਦੀ ਵਰਤੋਂ ਵੀ ਕਰ ਸਕਦੇ ਹਨ ਜੋ ਕਿ ਭਰੂਣ ਦੀ ਉਮਰ ਹੈ.

ਸਰੀਰ ਵਿਗਿਆਨ[ਸੋਧੋ]

[[ਤਸਵੀਰ:Pregnancy_timeline.png|center|thumb|700x700px| ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਦੁਆਰਾ ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਦਾ ਸਮਾਂ[ਸਪਸ਼ਟੀਕਰਨ ਲੋੜੀਂਦਾ] ]

ਖਰਕਿਰੀ[ਸੋਧੋ]

Oਬਸਟੈਟ੍ਰਿਕ ਅਲਟ੍ਰਾਸਨੋਗ੍ਰਾਫੀ ਗਰੱਭਸਥ ਸ਼ੀਸ਼ੂ ਦੀ ਅਸਧਾਰਨਤਾਵਾਂ ਦਾ ਪਤਾ ਲਗਾ ਸਕਦੀ ਹੈ, ਕਈ ਗਰਭ ਅਵਸਥਾਵਾਂ ਦਾ ਪਤਾ ਲਗਾ ਸਕਦੀ ਹੈ, ਅਤੇ ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਡੇਟਿੰਗ ਨੂੰ 24 ਹਫ਼ਤਿਆਂ ਵਿੱਚ ਸੁਧਾਰ ਸਕਦੀ ਹੈ.[15] ਨਤੀਜੇ ਵਜੋਂ ਅਨੁਮਾਨਿਤ ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਅਤੇ ਗਰੱਭਸਥ ਸ਼ੀਸ਼ੂ ਦੀ ਨਿਰਧਾਰਤ ਮਿਤੀ ਪਿਛਲੇ ਮਾਹਵਾਰੀ ਦੇ ਅਧਾਰ ਤੇ methodsੰਗਾਂ ਨਾਲੋਂ ਥੋੜੀ ਵਧੇਰੇ ਸਹੀ ਹੈ.[16] ਡਾ syਨ ਸਿੰਡਰੋਮ ਦੀ ਸਕ੍ਰੀਨ ਕਰਨ ਲਈ ਅਲਟਰਾਸਾਉਂਡ ਦੀ ਵਰਤੋਂ ਨਿ nucਕਲ ਫੋਲਡ ਨੂੰ ਮਾਪਣ ਲਈ ਕੀਤੀ ਜਾਂਦੀ ਹੈ .[17]

ਭਾਰ ਵਧਣਾ[ਸੋਧੋ]

ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਦੌਰਾਨ ਸਿਹਤਮੰਦ ਭਾਰ ਵਧਾਉਣ ਦੀ ਮਾਤਰਾ ਵੱਖ-ਵੱਖ ਹੁੰਦੀ ਹੈ.[18] ਭਾਰ ਵਧਣਾ ਬੱਚੇ ਦੇ ਭਾਰ, ਪਲੇਸੈਂਟਾ, ਵਾਧੂ ਸੰਚਾਰ ਸੰਬੰਧੀ ਤਰਲ, ਵੱਡੇ ਟਿਸ਼ੂਆਂ ਅਤੇ ਚਰਬੀ ਅਤੇ ਪ੍ਰੋਟੀਨ ਸਟੋਰਾਂ ਨਾਲ ਸੰਬੰਧਿਤ ਹੈ.[19] ਜ਼ਿਆਦਾਤਰ ਲੋੜੀਂਦਾ ਭਾਰ ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਵਿੱਚ ਬਾਅਦ ਵਿੱਚ ਹੁੰਦਾ ਹੈ.[20]

ਕਸਰਤ[ਸੋਧੋ]

ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਦੌਰਾਨ ਨਿਯਮਤ ਏਰੋਬਿਕ ਕਸਰਤ ਸਰੀਰਕ ਤੰਦਰੁਸਤੀ ਵਿੱਚ ਸੁਧਾਰ (ਜਾਂ ਕਾਇਮ ਰੱਖਣਾ) ਪ੍ਰਤੀਤ ਹੁੰਦੀ ਹੈ.[21] ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਦੌਰਾਨ ਸਰੀਰਕ ਕਸਰਤ ਸੀ-ਸੈਕਸ਼ਨ ਦੀ ਜ਼ਰੂਰਤ ਨੂੰ ਘਟਾਉਂਦੀ ਪ੍ਰਤੀਤ ਹੁੰਦੀ ਹੈ.[22] ਬੈੱਡ ਰੈਸਟ, ਖੋਜ ਅਧਿਐਨ ਤੋਂ ਬਾਹਰ ਦੀ ਸਿਫਾਰਸ਼ ਨਹੀਂ ਕੀਤੀ ਜਾਂਦੀ ਕਿਉਂਕਿ ਲਾਭ ਅਤੇ ਸੰਭਾਵਿਤ ਨੁਕਸਾਨ ਦਾ ਕੋਈ ਸਬੂਤ ਨਹੀਂ ਹੈ.[23]

ਮੈਡੀਕਲ ਇਮੇਜਿੰਗ[ਸੋਧੋ]

ਸੀਟੀ ਸਕੈਨਿੰਗ (ਇਸ ਕੇਸ ਵਿੱਚ ਪੇਸ਼ ਕੀਤੀ ਵਾਲੀਅਮ) ਵਿਕਾਸਸ਼ੀਲ ਭਰੂਣ ਨੂੰ ਇੱਕ ਰੇਡੀਏਸ਼ਨ ਖੁਰਾਕ ਪ੍ਰਦਾਨ ਕਰਦੀ ਹੈ.

ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਦੀਆਂ ਪੇਚੀਦਗੀਆਂ, ਅੰਤਰ ਦੀਆਂ ਬਿਮਾਰੀਆਂ ਜਾਂ ਰੁਟੀਨ ਜਨਮ ਤੋਂ ਪਹਿਲਾਂ ਦੀ ਦੇਖਭਾਲ ਕਾਰਨ ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਵਿੱਚ ਡਾਕਟਰੀ ਚਿੱਤਰਾਂ ਦਾ ਸੰਕੇਤ ਦਿੱਤਾ ਜਾ ਸਕਦਾ ਹੈ . ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਵਿੱਚ ਮੈਡੀਕਲ ਅਲਟ੍ਰੋਨੋਗ੍ਰਾਫੀ (ਪ੍ਰਸੂਤੀ ਅਲਟਰਾਸੋਨੋਗ੍ਰਾਫੀ ਵੀ ਸ਼ਾਮਲ ਹੈ) ਅਤੇ ਐਮਆਰਆਈ ਵਿਪਰੀਤ ਏਜੰਟ ਤੋਂ ਬਿਨਾਂ ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਵਿੱਚ ਚੁੰਬਕੀ ਗੂੰਜਦਾ ਪ੍ਰਤੀਬਿੰਬ (ਐਮਆਰਆਈ) ਮਾਂ ਜਾਂ ਗਰੱਭਸਥ ਸ਼ੀਸ਼ੂ ਲਈ ਕਿਸੇ ਵੀ ਜੋਖਮ ਨਾਲ ਜੁੜੇ ਨਹੀਂ ਹੁੰਦੇ, ਅਤੇ ਗਰਭਵਤੀ forਰਤਾਂ ਲਈ ਚੋਣ ਦੀਆਂ ਇਮੇਜਿੰਗ ਤਕਨੀਕਾਂ ਹਨ.[24] ਪ੍ਰੋਜੈਕਸ਼ਨਲ ਰੇਡੀਓਗ੍ਰਾਫੀ, ਐਕਸ-ਰੇ ਕੰਪਿutedਟਿਡ ਟੋਮੋਗ੍ਰਾਫੀ ਅਤੇ ਪਰਮਾਣੂ ਦਵਾਈ ਪ੍ਰਤੀਬਿੰਬ ਦੇ ਨਤੀਜੇ ਵਜੋਂ ਕੁਝ ਹੱਦ ਤਕ ionizing ਰੇਡੀਏਸ਼ਨ ਐਕਸਪੋਜਰ ਹੁੰਦਾ ਹੈ, ਪਰ ਜ਼ਿਆਦਾਤਰ ਮਾਮਲਿਆਂ ਵਿੱਚ ਜਜ਼ਬ ਹੋਈਆਂ ਖੁਰਾਕਾਂ ਬੱਚੇ ਨੂੰ ਨੁਕਸਾਨ ਦੇ ਨਾਲ ਨਹੀਂ ਜੋੜਦੀਆਂ. ਵਧੇਰੇ ਖੁਰਾਕਾਂ ਤੇ, ਪ੍ਰਭਾਵਾਂ ਵਿੱਚ ਗਰਭਪਾਤ, ਜਨਮ ਦੀਆਂ ਖਾਮੀਆਂ ਅਤੇ ਬੌਧਿਕ ਅਸਮਰਥਾ ਸ਼ਾਮਲ ਹੋ ਸਕਦੀ ਹੈ .

ਗਰਭਪਾਤ[ਸੋਧੋ]

ਗਰਭਪਾਤ ਇੱਕ ਭ੍ਰੂਣ ਜਾਂ ਗਰੱਭਸਥ ਸ਼ੀਸ਼ੂ ਦੀ ਸਮਾਪਤੀ ਹੈ, ਭਾਵੇਂ ਕੁਦਰਤੀ ਤੌਰ 'ਤੇ ਜਾਂ ਡਾਕਟਰੀ ਤਰੀਕਿਆਂ ਦੁਆਰਾ.[25] ਜਦੋਂ ਚੋਣਵੇਂ .ੰਗ ਨਾਲ ਕੀਤਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ, ਇਹ ਦੂਜੀ ਨਾਲੋਂ ਪਹਿਲੇ ਤਿਮਾਹੀ ਦੇ ਅੰਦਰ ਅਕਸਰ ਕੀਤਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ, ਅਤੇ ਸ਼ਾਇਦ ਹੀ ਤੀਜੇ ਵਿਚ.[26] ਨਿਰੋਧ, ਗਰਭ ਨਿਰੋਧ ਦੀ ਅਸਫਲਤਾ, ਘਟੀਆ ਪਰਿਵਾਰਕ ਯੋਜਨਾਬੰਦੀ ਜਾਂ ਬਲਾਤਕਾਰ ਦੀ ਵਰਤੋਂ ਨਾ ਕਰਨ ਨਾਲ ਅਣਚਾਹੇ ਗਰਭ ਅਵਸਥਾ ਹੋ ਸਕਦੀ ਹੈ. ਸਮਾਜਿਕ ਤੌਰ 'ਤੇ ਦਰਸਾਏ ਗਏ ਗਰਭਪਾਤ ਦੀ ਕਾਨੂੰਨੀ ਤੌਰ' ਤੇ ਅੰਤਰਰਾਸ਼ਟਰੀ ਅਤੇ ਸਮੇਂ ਦੇ ਅਨੁਸਾਰ ਵਿਆਪਕ ਤੌਰ 'ਤੇ ਵੱਖ ਵੱਖ ਹੁੰਦੇ ਹਨ. ਪੱਛਮੀ ਯੂਰਪ ਦੇ ਬਹੁਤੇ ਦੇਸ਼ਾਂ ਵਿਚ, ਕੁਝ ਦਹਾਕੇ ਪਹਿਲਾਂ ਪਹਿਲੇ ਤਿਮਾਹੀ ਦੌਰਾਨ ਗਰਭਪਾਤ ਕਰਨਾ ਇੱਕ ਅਪਰਾਧਿਕ ਅਪਰਾਧ ਸੀ   ਪਰੰਤੂ ਇਸ ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਕਾਨੂੰਨੀ ਤੌਰ 'ਤੇ ਕਾਨੂੰਨੀ ਤੌਰ' ਤੇ ਕਾਨੂੰਨੀ ਤੌਰ 'ਤੇ ਕਾਨੂੰਨੀ ਤੌਰ' ਤੇ ਕਾਨੂੰਨੀ ਤੌਰ 'ਤੇ ਵਿਚਾਰ ਵਟਾਂਦਰੇ ਕੀਤੇ ਗਏ ਹਨ. ਉਦਾਹਰਣ ਵਜੋਂ, ਜਰਮਨੀ ਵਿਚ, ਸਾਲ 2009 ਦੇ 3% ਤੋਂ ਘੱਟ ਗਰਭਪਾਤ ਦਾ ਡਾਕਟਰੀ ਸੰਕੇਤ ਸੀ.

ਹਵਾਲੇ[ਸੋਧੋ]

ਬਾਹਰੀ ਲਿੰਕ[ਸੋਧੋ]

ਵਰਗੀਕਰਣ
V · T · D
  1. 1.0 1.1 "What are some common signs of pregnancy?". Eunice Kennedy Shriver National Institute of Child Health and Human Development. July 12, 2013. Archived from the original on 19 March 2015. Retrieved 14 March 2015.
  2. ਹਵਾਲੇ ਵਿੱਚ ਗਲਤੀ:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named John2012
  3. ਹਵਾਲੇ ਵਿੱਚ ਗਲਤੀ:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named NIH2013Compli
  4. 4.0 4.1 "Pregnancy: Condition Information". Eunice Kennedy Shriver National Institute of Child Health and Human Development. December 19, 2013. Archived from the original on 19 March 2015. Retrieved 14 March 2015.
  5. 5.0 5.1 Abman, Steven H. (2011). Fetal and neonatal physiology (4th ed.). Philadelphia: Elsevier/Saunders. pp. 46–47. ISBN 978-1-4160-3479-7. {{cite book}}: Unknown parameter |name-list-format= ignored (help)
  6. 6.0 6.1 Shehan, Constance L. (2016). The Wiley Blackwell Encyclopedia of Family Studies, 4 Volume Set (in ਅੰਗਰੇਜ਼ੀ). John Wiley & Sons. p. 406. ISBN 978-0-470-65845-1. Archived from the original on 10 ਸਤੰਬਰ 2017. {{cite book}}: Unknown parameter |name-list-format= ignored (help)
  7. 7.0 7.1 "How do I know if I'm pregnant?". Eunice Kennedy Shriver National Institute of Child Health and Human Development. November 30, 2012. Archived from the original on 2 April 2015. Retrieved 14 March 2015.
  8. 8.0 8.1 Taylor D, James EA (2011). "An evidence-based guideline for unintended pregnancy prevention". Journal of Obstetric, Gynecologic, and Neonatal Nursing. 40 (6): 782–93. doi:10.1111/j.1552-6909.2011.01296.x. PMC 3266470. PMID 22092349.
  9. 9.0 9.1 ਹਵਾਲੇ ਵਿੱਚ ਗਲਤੀ:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named NIH2013Prenatal
  10. ਹਵਾਲੇ ਵਿੱਚ ਗਲਤੀ:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Keats2019
  11. ਹਵਾਲੇ ਵਿੱਚ ਗਲਤੀ:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Sed2014
  12. ਹਵਾਲੇ ਵਿੱਚ ਗਲਤੀ:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named GBD2016
  13. Wylie, Linda (2005). Essential anatomy and physiology in maternity care (Second ed.). Edinburgh: Churchill Livingstone. p. 172. ISBN 978-0-443-10041-3. Archived from the original on 10 ਸਤੰਬਰ 2017. {{cite book}}: Unknown parameter |name-list-format= ignored (help)
  14. Calvert, Clara; Owolabi, Onikepe O; Yeung, Felicia; Pittrof, Rudiger; Ganatra, Bela; Tunçalp, Özge; Adler, Alma J; Filippi, Veronique (2018). "The magnitude and severity of abortion-related morbidity in settings with limited access to abortion services: a systematic review and meta-regression". BMJ Global Health (in ਅੰਗਰੇਜ਼ੀ). 3 (3): e000692. doi:10.1136/bmjgh-2017-000692. ISSN 2059-7908. PMC 6035513. PMID 29989078.
  15. "Ultrasound for fetal assessment in early pregnancy". The Cochrane Database of Systematic Reviews (7): CD007058. July 2015. doi:10.1002/14651858.CD007058.pub3. PMC 4084925. PMID 26171896.
  16. "Evaluation of ultrasound-estimated date of delivery in 17,450 spontaneous singleton births: do we need to modify Naegele's rule?". Ultrasound in Obstetrics & Gynecology. 14 (1): 23–28. July 1999. doi:10.1046/j.1469-0705.1999.14010023.x. PMID 10461334.
  17. Pyeritz RE (2014). Current Medical Diagnosis & Treatment 2015. McGraw-Hill.
  18. Viswanathan M, Siega-Riz AM, Moos MK, et al. (ਮਈ 2008). Outcomes of Maternal Weight Gain. Evidence Reports/Technology Assessments, No. 168. Agency for Healthcare Research and Quality. Archived from the original on 28 ਮਈ 2013. Retrieved 23 ਜੂਨ 2013.
  19. Lammi-Keefe, Carol Jean; Couch, Sarah C.; Philipson, Elliot H., eds. (2008). Handbook of nutrition and pregnancy. Nutrition and health. Totowa, NJ: Humana Press. p. 28. doi:10.1007/978-1-59745-112-3. ISBN 978-1-59745-112-3. {{cite book}}: Unknown parameter |name-list-format= ignored (help)
  20. Institute for Quality and Efficiency in Health Care. "Weight gain in pregnancy". Fact sheet. Institute for Quality and Efficiency in Health Care. Archived from the original on 14 December 2013. Retrieved 23 June 2013.
  21. Kramer, Michael S, ed. (July 2006). "Aerobic exercise for women during pregnancy". The Cochrane Database of Systematic Reviews. 3 (3): CD000180. doi:10.1002/14651858.CD000180.pub2. PMID 16855953.
  22. "Effect of physical activity during pregnancy on mode of delivery". American Journal of Obstetrics and Gynecology. 211 (4): 401.e1–411. October 2014. doi:10.1016/j.ajog.2014.03.030. PMID 24631706.
  23. ""Therapeutic" bed rest in pregnancy: unethical and unsupported by data". Obstetrics and Gynecology. 121 (6): 1305–1308. June 2013. doi:10.1097/aog.0b013e318293f12f. PMID 23812466.
  24. "Guidelines for Diagnostic Imaging During Pregnancy and Lactation". American Congress of Obstetricians and Gynecologists. Archived from the original on 30 July 2017. February 2016
  25. "Abortion – Definition and More from the Free Merriam-Webster Dictionary". merriam-webster.com. Archived from the original on 28 April 2015. Retrieved 2015-07-19.
  26. ਹਵਾਲੇ ਵਿੱਚ ਗਲਤੀ:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named sharply